SK
Ako je možné sfalšovať celý objem historických dokumentov a materiálnych dôkazov?
Keď sa zdravomysliaci človek prvý krát stretne s rozsahom falšovania histórie, nevyhnutne sa zaoberá spravodlivou otázkou: «Ako! Ako je možné sfalšovať celý objem historických dokumentov a materiálnych dôkazov?»
Zdalo by sa, že na túto otázku nie je presvedčivá odpoveď, čo sa zdá veľkou tromfovou kartou v rukách tradičných historikov v spore s alternatívcami. Aj tak sa tento «tromf» ľahko zmení na «šestku», ak pochopíme základné princípy manipulovania s minulosťou. V podstate, takých hrubých falzifikátov, napríklad, ako poprava poľských dôstojníkov boľševikmi v Katyni, nie je až tak veľa.
Hlavným a základným spôsobom je ideologizovaná interpretácia. Jednu a tú istú udalosť účastníci interpretujú rôznymi spôsobmi, ale najčastejšie diametrálne odlišne. Napríklad, sme presvedčení o tom, že v roku 1941 prišla fašistická Európa na našu zem, aby zničila našu Vlasť. Ale vojaci Európskej únie (nevyhradil som sa, nie je dôležité, ako sa nazývala táto formácia, ale v skutočnosti to bola zjednotená Európa na čele s Treťou Ríšou), ktorí šli do vojny a boli presvedčení o tom, že chcú zachrániť svet od komunistickej nákazy.
Nemôžem si pomôcť, ale uvediem ešte dva veľmi dôležité príklady:
- To, čím bolo očistenie štátu od jeho nepriateľských elementov, kontrarevolucionárov, zahraničných agentov, zažratých partokratov a maniakov-krvopijcov typu Tuchačevského, Ježova a Beryu (Jahody), úsiliami stúpencov tejto nečistoty vošlo do histórie pod pomenovaním «Stalinské represie».
- To, čím bolo ustanovenie ústavného poriadku, antiseparatistické policajné operácie a nútené vymáhanie nezaplatených daní, vstúpilo do histórie pod klišé «tataro-mongolské igo (jarmo)».
V podstate, toto dokonca za falzifikáciu nie je možné považovať. V tomto prípade je miesto rozdielu vo vnímaní predmetov prebiehajúcich udalostí, ich úlohe a významov vo vlastnom osude.
Ďalej podľa zoznamu – jednoduché zamlčovanie. Napríklad, nikto sa ani nesnaží skrývať históriu Veľkej Tartárie. Zachovali sa tisíce materiálnych a písomných dôkazov, podľa ktorých je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti zrekonštruovať minulosť našej krajiny pred jej okupáciou Svätým Rímskym Impériom.
Okrem toho, najsilnejšou pákou na manipuláciu so všetkými známymi skutočnosťami sú také procesy, ako sú krízy, vojny, epidémie a ďalšie udalosti, ktoré vedú k masovej migrácii národov, ako aj k strate predkov – nositeľov živej pamäti o udalostiach minulosti, ako ich priamych svedkov a účastníkov.
Ďalším nástrojom v rukách falšovateľov – banálne utajovanie. Je množstvo takých príkladov a každý by mohol pomenovať aspoň pár – tri. Napríklad, artefakty uložené v trezoroch múzeí, ktoré vôbec nezapadajú do oficiálnej histórie. Samotní vedci nemajú ani tušenia o tom, čo toto vôbec je, ako to vzniklo a na čo. Napríklad toto:
Okrem toho, sú aj oficiálne utajené sklady. Jedná sa o rôzne archívy, ako známe, tak aj tajné.
- Tajné používajú mocní sveta a informácie, uchovávané v nich, predstavujú obrovskú hrozbu pre vládnucich.
- Oficiálne obsahujú prostejšie údaje, ale aj oni môžu byť nebezpečné ako pre elity, tak aj pre každého z nás.
Prečo nie sú doteraz zverejnené všetky informácie týkajúce sa Veľkej Vlasteneckej Vojny? Tak preto, že pre niekoho to bude strašnou ranou, ak zistí celú pravdu o svojich predkoch.
Jasný príklad – odtajňovanie archívov s dokumentami, vzťahujúcich sa k obdobiu fašistickej okupácie Ukrajiny a činnosti Ukrajinských nacistov v radoch SS a UPA. Nikto by sa nikdy neodvážil stúpiť na taký «boľavý mozoľ», ak by nebolo potrebné niekomu otvoriť oči na skutočnú podstatu beštiálnej banderovskej ideológie.
Volyn. 1943. Takto zaobchádzali s Poľskými deťmi Ukrajinskí «patrioti». Európski upíri boli ďaleko vzdialení od vynaliezavosti Banderovcov
Toto sú hlavné páky manipulácie s minulosťou, sú aj iné, ale chcem rozprávať o tých, o ktorých sa mi nepodarilo stretnúť ani jednou zmienkou. Možno som prvý, ktorý o tomto hovorí. Pozrite, čo sa stane. Ak si prelistujeme titulky dnešnej západnej tlače, čo uvidíme?
- Agresívna politika Ruska priviedla k eskalácii násilia na Blízkom východe.
- Rusko zákerne napadlo Ukrajinu. Zverstvá ruských okupantov v Lugansku.
- Nové obete medzi civilným obyvateľstvom v Sýrii v dôsledku neľudských bombardovaní ruského letectva.
- Protesty okupovaného Krymu nie je počuť v OSN.
- Ďalšie násilie s ináč mysliacimi (disidentami) v Rusku. Politická vražda lídra ruských demokratov pod múrmi Kremľa.
Je toho dosť? Teraz si predstavte, čo povedia historici, študujúc túto autentickú, nesfalšovanú masu informácií? Sú potrebné vysvetlenia? A tak to je najviac urážajúce. Naši vnuci a pravnuci budú stáť so sklopenými očami a mrmlať si niečo nezrozumiteľné. Nebudú môcť nič namietať. Ani jediného protiargumentu, viete si to predstaviť?
Tak čo, autentická informácia nemôže byť lživou? A ešte ako môže, aj v tomto prípade sa o tomto môže každý presvedčiť bezpodmienečne. Naši potomkovia nebudú mať silu preukázať, že Rusko v skutočnosti nikdy nebolo agresorom. Veď také gigantické množstvo dokumentov nemožno falšovať, pravda?
Práve preto teraz väčšina našich občanov bečí, ako stádo oviec, nevediac, ako odpovedať na obvinenia z agresie voči Afganistanu, Poľska, Československa, Maďarska a Fínska. Nemôžu jasne vysvetliť, čo robili naše vojská v Sýrii, Egypte, Angole a na Kube. Niet žiadnych argumentov na obhájenie a mnohí sú pripravení priznať svoju vinu mierumilovným Anglosasom, Ukrajincom, Gruzíncom, Moldavcom, Kazakom, pobaltom a Boh vie ešte pred kým.
Zobuďte sa! Aká vojna s Afganským národom? Obhajovali sme tam svoje strategické záujmy.
- Nevtrhli sme do Afganistanu, podporovali sme nám priateľský režim a priviedli sme tu najmierumilovnejšie «vojská» na svete.
- Vďaka sovietskym staviteľom sa v štáte so stredovekou úrovňou rozvoja civilizácie postavili závody a továrne, školy, nemocnice, cesty, letiská, tunely a oveľa, oveľa viac.
- Milióny bežných Afgancov prvý krát v histórii získali prístup k vzdelaniu
- a bezplatnej lekárskej starostlivosti.
- Získali súčasné pohodlné bývanie
- a dostali aspoň na krátkych deväť rokov príležitosť na mierový život, veď tam bola dlhé roky občianska vojna!
- A samozrejme, na ochranu týchto úspechov sme boli nútení tam poslať aj vojská. A toto sa nazýva invázia?!
Ale teraz sa pozrime na mierumilovných amerických vojakov, nesúcich svetlo demokracie «temným» národom. Čo oni, okrem smrti, priniesli do Afganskej zeme? Koľko mnohobytových domov postavili? A nemocníc s bezplatnou liečbou? A materských škôl? Hm? Tak teda, všetci nejako pozabudli, že Afganistan v tých rokoch hraničil so ZSSR, čítaj – s Ruskom. A Američania už začali dávať svoje vojská priamo na hranice našej Vlasti. Nedali nám na výber a prišli sme do Afganistanu. Prišli sme s mierom. A nie je našou vinou, že Taliban, podporovaný sami viete kým, rozpútal krvavú vojnu.
Keby Amerika nepodporovala teroristov, žiadnej vojny by, samozrejme, nebolo. Neboli by žiadne plantáže s ópiovým makom, ktorý teraz otravuje ľudí po celom svete. Tak, kto teda je agresor? Ale podľa dokumentov, akoby sme boli my agresori.
To isté je možné povedať o ľubovoľnej prítomnosti sovietskych vojakov za hranicami svojej krajiny. Ani jedna vojna nebola inváziou, okupáciou alebo intervenciou. Dokonca aj sporná Fínska kompánia. V podstate, Fínske Kniežatstvo bolo súčasťou Ruského Impéria, ktorej nástupcom sa stal ZSSR. Ale ani v tejto situácii nikto nezačal zakladať ATO (Анти Терористическая Организациа = Anti Teroristická Organizácia), aby vrátili do stavu ZSSR Fínskych «separatistov», podporovaných celou fašistickou Európou.
Tí, ktorí nevedia, čo odpovedať na obvinenia z agresie, nebudú si pamätať o tom, že Stalin v skutočnosti ponúkal Fínom rovnocennú výmenu území Karelo-Fínskej SSR za Karelský priesek. Príliš blízko bola štátna hranica voči nám nepriateľského Fínska. Ich delostrelectvo mohlo beztrestne obstreľovať Leningrad zo svojich pozícií pod Sestroreckom, ktorý, v podstate – bol okresom mesta.
Fínov postrkovali Nemci. Prisľubovali «zastrešenie». A neklamali, materiálno-technická pomoc bola poskytovaná v náležitom množstve. Ale to nezabránilo ZSSR posunúť hranice nepriateľskej krajiny na strategickú vzdialenosť preč od Leningradu. O kompenzácii v podobe zemí Karélie, ľutujem, o takejto situácii už nemohla byť žiadna reč. Sú si sami na vine. Nebolo potrebné sa od samotného začiatku «ježiť». A ako ukázala história, táto vojna urobila nemožným okamžité obsadenie Leningradu v júni 1941.
O Maďarsku, Československu budem mlčať. Iba tupec nerozumie tomu, čo sme tam robili. Pozrite sa na to, kde sa NATO nachádza teraz, a všetko bude jasné. Keby sme sa vtedy nechránili, tak podobná situácia by sa vyvinula už pred štyridsiatimi rokmi. Avšak, Američania do teraz svoje okupačné vojská nevyviedli z Európy! Ale my sme odtiaľ odišli, vďaka starostlivosti žida Gorbačova a jeho pomocníkov. A kto je agresor? Opäť Rusko?
Mlčím o iných obvineniach. Podnestersko, Abcházsko, Južné Osetsko... Moji drahí! Áno, ak by sme ich my obsadzovali, dobre, naozaj by dodnes stáli na svojich troskách? Nedovolili sme stúpiť na tieto zeme «čižme demokracie», ktorá dupala po Líbyi, Egypte, Iraku a Sýrii. A toto je pre nás otázka prežitia. Každý má právo na ochranu. A my toto právo používame, nie len vtedy, keď neexistuje iná možnosť.
A budúca história «krvavého kremľa» a «obetí ruskej agresie» sa píše dnes a pred našimi očami.
V živote som mal šťastie sa zoznámiť s mnohými veteránmi Veľkej Vlasteneckej Vojny. Nie s papierovými, ktorí teraz chodia ovešaní od hlavy až k päte dekoráciami a medailami. Ale s tými, ktorí skutočne bojovali. Mama dvojičiek spolužiakov môjho staršieho brata, Taisia Lutaia, bola ostreľovačom a na jej účte je niekoľko desiatok Fricov, vrátane niekoľkých dôstojníkov.
Priateľ môjho otca, Michail Soroka, skončil vojnu vo funkcii veliteľa torpédoborca. Obranca a osloboditeľ Odesy.
V lesníctve som pracoval s Hrdinom Sovietskeho Zväzu, plukovým dôstojníkom rozviedky. A mnoho-mnoho iných úžasných ľudí sa mi pošťastilo poznať osobne a počuť príbehy o vojne z prvých úst. Vrátane aj o zverstvách banderovcov na Ukrajine. Kde sú teraz všetci? A tu sú:
Na fotografiách. Živých – na prstoch spočítať je možné.
Väčšina z tých, ktorých si ctíme ako hrdinov-osloboditeľov, sú nepriamo spojení s Víťazstvom ZSSR nad fašistickou Európou.
Niekto sa stal maloletým väzňom koncentračných táborov, niekto začal službu v posledných dňoch vojny, atď..
Ale a ako by to mohlo byť inak? Veď tí, ktorí sa zúčastnili na bojových akciách, mali by byť aj na začiatku roku 1945 aspoň plnoletými. A teraz počítajte, aký starý je dnes niekto, kto dovŕšil 18 rokov v 1945? Zistíme, že 89 rokov (článok bol napísaný v roku 2016). A toto sú najmladší z ochrancov, ktorých bolo veľmi málo, aj ich ochraňovali, neposielali do samotného pekla.
Drvivá väčšina tých, ktorí sa zo všetkých odlišovali v bojoch, boli vojaci a seržanti vo veku od 22 do 27 rokov. Práve oni sa stali tým «pušným mäsom» a sú skutočnými hrdinami. Teraz by však mohli mať okolo 93 – 98 rokov! Kde sú? Alebo sú veľmi dobre zachovalý?
Ktorý z nich vyzerá na skutočných 90 rokov? Jeden. Väčšina z nich je niečo viac ako osemdesiat ročných. Mali sme toľko synov pluku aj mladých? Ale aj títo «mladí», mierne povedané, «nie tak». Sú chorí, slabí, a o účasti na procesii, navyše paráde, nemôže byť ani reč.
A porovnáme ich s tými, proti ktorým bojovali. Je to veľmi zvláštne. Tak sa zdá, že v Pobaltí a na Ukrajine je tiež také osídlenie «horalov»-dlhovekých. Odvážny veteráni UPA a SS pochodujú na paráde! Pozrite, aké uhorky! Oni sú čo, sú všetci starší viac ako 90?
|
Veteráni Ukrajinskej divízie SS «Galičina» |
Veteráni Estónskej divízie Waffen-SS, 20tej granátovej divízie |
Veteráni Lotyšského SS legiónu dobrovoľníkov |
Tak aj hovorím, že sotva! Títo prestárli deduškovia nie sú mladí, samozrejme, ale sotva mohli bojovať v 1945, iba ak s drevenými šabľami a s holými zadkami proti kohútovi na dvore. A čo toto znamená?
A znamená to iba jedno. Deduškom ušili uniformy, obliekli, naleštili, dali peniaze a poslali kričať «Sláva Ukrajine!». No, neverím tomu, že toľko nečistých prežilo aj po vynikajúcej práci NKVD, ktorá až do 60. rokov odchytávala nevyvinutú spodinu. Iba niekoľkým jednotlivcom sa podarilo prežiť do dnešných dní, aj to úplnou náhodou. Preto, všetky tieto sprievody «veteránov SS» - je číra klauniáda. Cirkus. Cosplay festival, a nič viac.
Veteráni Darth Vader Corps
A neverím tomu, že si každý sám sebe šil uniformu aj «ozdôbky», počas dlhých zimných večerov. Môžeme s istotou povedať, že ide o organizovanú akciu, preplácanú a nie až tak hlúpou, ako by sa mohlo zdať. Takýmto spôsobom zabíjajú dvoch zajacov:
- Rozdúchavajú nepriateľstvo a nenávisť.
- Budujú základy budúcnosti, aby úplne zlegalizovali sfalšovanú informáciu o minulosti. V budúcnosti budú mať historici nepopierateľnú tromfovú kartu o tom, že v podstate fašisti – nie sú žiadne beštie a ctili si ich, ako hrdinov, celý čas, pokiaľ neumrel posledný.
Už dnes v plnom prúde prebieha prepisovanie histórie, ktorá sa ešte len plánuje, aby sa v budúcnosti stala históriou. Nás sa to už týkať nebude. My, všetci, kto si pamätáme ako to v skutočnosti bolo, pôjdeme za predkami tam, odkiaľ niet návratu. A tí, ktorí zostanú po nás, budú pracovať s originálnymi dokumentárnymi dôkazmi o našej dobe. A nikto si ani nepomyslí o tom, že aj originály bývajú falzifikátmi.
Ak by som bol úprimný, kamaráti, je to akési desivé... Nie, bez ohľadu od toho, na čo ste mysleli. Len som si uvedomil všetko to, o čom som tu povedal, nevyhnutne dospievam k záveru o tom, že nesmrteľní existujú.
Ovládajú nás tvorovia, ktorých dĺžka života je neobmedzená alebo niekoľko krát dlhšia, ako dĺžka života obyčajného človeka. Iba ten, kto žije 500, 700 alebo 1000 rokov, sú schopní plánovať udalosti až natoľko vzdialené jedna od druhej v čase, že nám, obyčajným smrteľníkom, aby sme sa mohli zjednotiť, potrebujeme nezahmlené, neskreslené znalosti o všetkých udalostiach prebiehajúcich v priebehu života niekoľkých generácií!
Komentáre 0
Pridať komentár